Great Great Britain

Zdravim,

na tychto strankach budem pisat o svojich zazitkoch z pracovneho pobytu vo Velkej Britanii. Snad vam moje zozbierane skusenosti nejakym uzitocnym sposobom posluzia.

Intro

Do Britanie som vycestoval so spoluziakom Dusanom (rocnik 83) a jeho priatelkou Katkou (85). Pripravy na odjazd zacali neprilis dlho (~ 2 tyzdne) pred cestou. Ubytovanie ani pracu sme nemali vopred zaistenu. K dispozicii sme mali akurat zopar kontaktov, vsetko vsak len znamych istych znamych...

Cesta

Cestovali sme v nedelu, busom, cez Student Agency, linka: Brno – Praga – Plzen – London. Spiatocny listok stal 2600 Kc, v cene zahrnute teple napoje (instantny caj/kava/kakao), sprievodca (knizny a po dobu cesty aj ludsky) a denna tlac (maxim, mf dnes s popisom a fotografiami nedavnych bombovych utokov v Londyne a este zopar magazinov). Pred cestou som sa zoznamil s presovcankou Jankou a v autobuse s Janou z Prahy, ktora cestovala za pracou do Brightonu a v Britanii sa citila uz takmer ako doma.

V Prahe sme zazili male "coro-moro". Jeden bezdak sa snazil do autobusu dostat s uplne rozmocenym listkom (v ten den na uzemi celej CR husto prsalo), na ktorom nebolo mozne nic precitat. Sprievodkyna Marcelka bola neoblomna a tak houmik "utrel".

Kazde 4 hodiny bola prestavka, ktoru sme na radu Marcelky mali pouzivat hlavne na navstevu toalet – WC v buse sme mali pouzivat iba v skutocne nevyhnutnych pripadoch. A tak som si vyskusal zachodky nemecke, belgicke i francuzske.

Britski uradnici mali nejake kecy ohladne mojho pasu, vraj sa rozpada a ze si ho mam pri najblizsej prilezitosti vymenit. Puritani. Ale budiz. Trosku sme sa zasekli v tuneli pri podjazde LaManchu. Par ludom sa z toho urobilo zle.. Student Agency tiez mohla vystrihat ludi, ktori trpia klaustro (nastastie medzi nich nepatrim), aby si vzali nejake lieky.

Po vyjazde z tunela sme sa preorientovali na druhu stranu vozovky a s nadsenim sme pozorovali okolie, ako sme sa pomaly pohybovali v zapche v Greater Londone (Londyn aj s primestiami). Jeden z nasich vodicov, ten "sikovnejsi" oprel niecie auto, tak sme mali chvilku vzruso. Kym vsak vysli von zhodnotit situaciu, auto zmizlo.. Na londynsku stanicu Victoria Station sme prisli asi s 3/4hodinovym meskanim.

Londyn – prve zazitky

Po rozlucke s nasimi "hodinovymi" priatelmi sme sa odhodlali do ulic velkomesta. Vlastne nas celkom tlacili k zemi nase batohy, tak sme sa presunuli len na schodiste a podho volat na ubytko. V buse sme totiz dostali tip na nejaku cesko-slovensku ubytovnu v Londyne. Hovor sa vsak nekonal kvoli nizkemu zostatku na ucte. Od nahodnej okoloiducej -- Polky sa dozvedame, ze si musime kredit top-upnut a ze nam pomozu v GSM centre. Dobijame 10 L a volame. Nic, nikto to nedviha. Skusame este zopar cisiel a taktiez neuspesne.

Mozno trosku ovplyvneni teroristickymi utokmi, ci spravami o tom ako je tazke (nemozne) najst v Londyne pracu, sme sa rozhodli Londyn opustit a skusit Braintree (BT), male mestecko v Essexe, 2 hodiny severozapadne od Londyna. Tu ma Duskova mati znameho, ktory robi v MacDonalde a vraj tam o pracu nie je nudza.

Predavac listkov nam vsak oznamuje, ze bude vyhodnejsie kupit listok do Chelmsfordu a odtial sa presunut miestnym spojom do BT. Dame teda na jeho radu a kupujeme listok za 13 L na osobu. Mame asi tak 3 hodiny casu, tak sa vraciame na oblubene schodiste a striedame sa v strazeni batohov, kym sa ostatni idu prejst po meste.

Plany poplach

V blizkom okoli Victoria Station toho az tak moc nevidime a tak uz strazime batohy zase vsetci spolu a zaciname sledovat akusi policajnu akciu. Na ulici sa totiz zacinaju vynorovat policajti, uzavieraju cestu a cosi pokrikuju. Od prislusnicky policajneho zboru sa dozvedam, ze niekto nechal na Victoria Station tasku a nevedia cia je, tak to preveruju. O par minut nato nas "evakuovali" z nasho tepleho miestecka o par metrov dalej. Bol to zaujimavy pocit ako cela stvrt stichla.. Netrvalo vsak dlho kym nam policajti oznamili, ze sa jednalo o plany poplach. Podakovali nam za spolupracu a mesto sa dalo znovu do pohybu.

Prijazd do Chelmsfordu

O par hodin uz vystupujeme na stanici v Chelmsforde. Ihned po vystupeni pocujeme Polsky hovoriaci parik a tak sa ich hned po slovensky - s polskym prizvukom - pytame kde sa da najst lacne ubytko. Vraj, ze je to problem, ze oni sami prvu noc spali pod mostom, kym si nieco nasli. Poradili nam vsak kniznicu, kde o 15 minut zavierali, ze tam nam mozno pomozu. Tu sme obdrzali brozurku s prehladomov motelov a hotelov. Ten najlacnejsi bol uz plny a zbytok uz sme ani nevolali. Cena 25 £ za osobu na noc sa nam nezdala dostatocne lakava. Ako sa zacalo zmrakat, zaciname byt trosku skepticky a premyslat nad tym, ktorym smerom bude most. Najprv sme sa vsak presunuli do centra, zhodili batohy, pocuvali okoloiducich, ci nahodou nehovoria jednym zo slovanskych jazykov a blahovo cakali na zazrak.

Asi to bol hodne hlupy napad, ale po par hodinach sa nam postastilo a identifikovali sme 2 Polky vychadzajuce z McDonalda. Privetive zrovna neboli, no i tak sa nam podarilo z nich vypacit informaciu, ze v restauracii Ship (podla ich vyslovnosti teda skor Sheep) byva nejaka Ceska, ktora by nam mozno vedela poradit.

The Ship

Ked sme sa tam dotrmacali, zistili sme ze dotycna je Slovenka a ze nas moze na par noci ubytovat v izbe nad hospodou za 10 £ na osobu. Izba bola krasna, k dispozicii sprcha, zachodky zvlast pre Gents a zvlast pre Ladies, TV, kuchynka s rychlovarnou konvicou, cajom a kavou... Od sameho stastia sme nevedeli ci sa mame smiat alebo plakat. Ship sme si razom oblubili a zaplatili 2 noci dopredu.

Ship je utulna anglicka pub. Makucky a cistucky cerveny koberec, pohodlne polstrovane stolicky, brit-popovy vyber hudby, anglani s cigarami v ustach, sipky, uvolnena atmosfera a pivo bez peny. Hostia usmiati a spokojni.

Druhy den

Na druhy den rano sa vydavame do ulic hladat pracu. Zapisujeme sa v dvoch pracovnych agenturach, odovzdavame im zivotopisy a zaregistrujeme sa v kniznici (free). Stretavame par rodakov a zistujeme, ze najlepsie je chodit a pytat sa od obchodu k obchodu, od pubu k pubu. V McDonaldovi dostavame jasnu odpoved, ze bez staleho ubytovanie (hotel neuznavaju) pracu nedostaneme (ani keby nejaka bola).

Treti den

Nahodne sa zoznamujeme s Cechmi Premkom a ***. Hovoria, ze si pracu nasli az za 14 dni a ze situacia je rovnaka pre cele Anglicko. Ubytovanie mame vraj hladat v inzeratoch.

Stvrty den

V Pube stretavame vychodoSlovaka, ktory si nechava hovorit Dragon. Potvrdzuje pesimisticky vyhlad na pracu, ale vravi, ze by na nasom mieste asi skusil pracu na parnikoch v nedalekom pristavnom meste Maldon. Este v ten den sa teda balime a odchadzame tam.

Takymto niecim sa prepravujeme medzi mesteckami v Essexe(dopravna spolocnost "First")

Maldon

V Maldone ziadne parniky nie su. Je to mestecko okolo smradlavej zatoky, ktora je, akonahle nastane odliv, uplne prazdna. Trapas. V par hospodach rozdame cislo a usalasime sa v parku, kde v pravidelnych intervaloch nalietavaju komare a my im tlieskame. Stastie je, ze stipance nie je vobec citit.

Rano Maldon opustame a vydavame sa do Braintree -- sem sme mali namierene hned po prijazde do Londyna.

Maldonske "parniky"

A centrum mesta

Braintree

Do Braintree cestujeme busom, asi hodinku, prestup vo Withame. Dusana zacina zozierat depka, ci co a tak sa od nas odpoji a dohodneme sa na zraze za 2 hodiny. Zatial s Katkou obchadzame puby a hotely. Nikde nas nechcu, maximalne si vezmu nase cislo. Vraj v pripade potreby zavolaju.

Stretavame vsak Poliaka, ktory nam poradi miesto na kemping. Vraj nas tam nikto neobjavi. Dusan sa zatial pyta na McDonalds, v ktorom robi znamy jeho mamy -- Libor. Vraj je to dost daleko a tak usudime, ze lepsie tam bude zajst na druhy den. Vyse hodiny hladame vhodne miesto na kempovanie. Bud je prilis blizko ludskych obydli, alebo moc pri ceste, pri rieke.. Je to zle. Nakoniec sa usalasime uprostred luky. Miesto komarov tu stipu ovada, ale su aspon nehlucne. Ranne luce nas budia o deviatej.

Rimsko-katolicky kostol v Braintree

Hotel "White Hart" -- najznamejsi a pravdepodobnejsie najdrahsi hotel v BT

McDonalds

Ako banda vandrakov sa dotrmacame do McDonaldu. Decka sa idu spytat na Libora a dostanu odpoved, ze nikto takeho mena tam nepracuje. Skusim to teda ja. Vraj sa mam obratit na Pavlinu, ktora je tiez Czech girl a mohla by mi poradit. A tak aj bolo. Libor vraj bude v praci od 17. hodiny (v donaldovi pracuje uz 10 dni vkuse).

Pavlina je Liborova spolubyvajuca a o 15 minut ma pauzu na obed. Len vcera vraj sefova prijala 6 Poliakov a je teda plne ludsky zasobovana. Za opytanie vsak nic nedame.

Skusime si teda dat zavolat sefku -- Sherry a ta nam uz aj tlaci nase "oblubene" aplikacky. Potesujuce vsak je, ze za nami Sherry prisla a zacala sa s nami bavit o praci, studiu, skusenostiach atd. Zeby predsa nieco?

Zrazu sa hovor strhol na to, ze potrebuje ludi na vecerne (16.00--24.00) smeny a hlavne na komunikaciu so zakaznikmi. Ked spomenie svoje dobre skusenosti s Cechmi, pyta sa nas na velkost (kvoli uniforme) a vypocitava plat, zaciname mat dobreho tusaka. Sedenie ukonci prislubom schodzky v utorok o 14.30. Posilneni dobrou spravou, ideme si odpocinut do kniznice. Vecer sa nam podari najst nove miesto na spanie, v malej preliacine, pod ovocnym stromom, myslim, ze tu so ringloty. Obytne domu su coby kamenom dohodil a rano nas budia psy, ale da sa to. Pritomnost doterneho hmyzu nebola zaznamenana.