Ufff

Je polnoc. Koniec. Prave sme sa dosmatlali do pribytku. Ak vam nie je jasne, preco som posledne dva dni nepisal prispevky, tak male pamatove osviezenie: v piatok sme robili vecernu sichtu, v sobotu a nedelu od rana do noci, po 17 hodinach kazdy den. Rozpisane na hodiny to znamenalo pracu do prvej hodiny rannej, spanok 5 hodin, praca 17 hodin, spanok 3 hodiny, dalsich 17 hodin prace. Nohy mam staby olovene, v hlave stale pocujem piskat grily, toastery, hlasky "I need one plain cheeseburger", "cheese on eight?", "could you do me a quorn, please", "filet is up!" mi zneju, akoby boli vyslovene pred par sekundami. Krvou podliate oci, bolest chrbta necitim tak prenikavo len vdaka bolesti snad v kazdom svale. Taky je moj momentalny stav.Nie, 17ku si v McD na najrusnejsie dni (vikend) a hned za sebou rozhodne nedam. Naviac sme sa dopoculi -- tesne pred oslobodzujucim uderom jedenstej hodiny -- ze pri prekroceni urciteho poctu tyzdenne odpracovanych hodin sa zvysuje percento dane a tuto dan nam nevratia. Je to neoverene, tak tomu skusim prist na kobylku.Co sa tyka rana, tak bolo velmi krusne. Povodny plan vstat o 4:40, dat si sprchu, oholit sa a naranajkovat sa mi akosi nepodarilo. Ani neviem ako sa mi podarilo zaklapnut budik, ale nejakym zazrakom som sa zobudil sam. 5:31. Musim povedat, ze lepsi budicek po tom, ako som si uvedomil, ze za 29 minut mam byt v praci, ani nemoze byt. Bleskovy start, glukozove ranajky poceste, chrub umyty mentolovym cukrikom, rychla chodza s obcasnym sprintom. Do prace som dorazil presne 6:00 GMT.PS: Dusku zacinaju -- pre vyskovy rozdiel -- v praci prezyvat Hightower (Hajtaver). Kto nevidel Policajnu akademiu, nepochopi