Lucenie

V kniznici opat spadol cely system, full-time odbornik na IT by sa im
tam celkom zisiel. Vo Freeporte sa narychlo obzeram po darcekoch, o
jedenastej mam predsa dohodnute stretnutie s Ceresnou (Cherry). Na Kate
uz caka na dvoje ladova vana. Je teplo a ma veci na prezlecenie, teda
by to nemalo byt az tak hrozne.
Cherry na mna zdialky miesto pozdravu vrhla nevrazivy pohlad, tak som
sa len pousmial. Po vstupe do kancelarie som pouzil klasicku nic
nehovoriacu veticku "hello, how are you today?" a zacal sa nacahovat po
batohu, v ktorom som mal nachystanu nastudovanu dokumentaciu. Cherry ma
odzbrojila prekvapivym "O tych 50 libier sa nestaraj, dam vam ich".
Fiha, co sa stalo? Zeby slaba chvilka. Alebo sa poradila s pravnikom?
Mno, nedbam ked je taka friska. Poprosim este o P45 -- formular, ktory
budeme potrebovat pri vybavovani vrateni dani. Cherry nam da nadpisat
obalky a s prislubom, ze nam ho spolu s poslednou vyplatou posle, sa
luci. Kate sa uz cela trasie na "kupel". Cele to vsak nakoniec bude
uplne inak..
Akonahle si totiz ide po praci po vyplatu, prebehne subezne s tym i
pocitanie hotovosti v kasach. V tej, na ktorej robila Kate, je manko. A
nemal. Suma 5 ci 10 libier sa da pochopit, ale strata 110 libier je uz
trosku ina kava. Ceresnicka pozastavuje Katkine vyplacanie a spusta si
kamerovy zaznam budky z celeho dna. Katka je z toho na prasky, Lester i
s posilou kruzi okolo kancelarie a nevie sa dockat, kedy Kate zmaca ako
vechet.
Po hodine sa konecne nachadza vinnik, jeden z managerov si pozical
peniaze z pokladne a neuracil sa to nahlasit. No, aspon sa omluvili.
Takze v praci aka-taka satisfakcia, ale mame este pred sebou meeting s
majitelom bytu tak sa moc neradostime. Ma prist o stvrtej, no opat si
nekazi budovanu reputaciu a po polhodine cakania uz to nevydrzime a
vyrazame za nim do prace. Mr Kruger sa vo svojej autodielni hekticky
venuje zakaznikom, o jeho pozornosti musime zadonit. Hned na uvod sa
omluva, ze nestiha a pride o siestej. Navyse zalohu nam vrati az po 14
dnoch. Skvele, uzasne a fantasticke!!! Na tuto malickost v zmluve nas
nikto neupozornil. Pani Maria salie, ze peniaze uz nikdy neuvidime,
Sylwia zacina mat strach, aby nemala v buducnosti s tymto panom podobne
problemy. Vyhadame aspon to, aby nam priniesol vecer na podpisanie
zmluvu o ubytku. Ano, vdaka raketovej rychlosti preberania bytu od
Agneszky a najomcovej dovolenke je jediny papier, ktory drzime v ruke
je potvrdenie o zaplateni ubytovania..
Sylwia ma na ceste do bytu zatiahne do akehosi lekarno-obchodiku --
akupresura, herbaterapia, cinska medicina. Poprosi, aby som jej
prekladal. Sylwia ma totiz pocit, ze ma velmi nizky tlak, ktory
sposobuje jej celodennu unavu a nutkanie spat. Predpisane lieky jej na
to nezaberaju. Naviac zvlastne je, ze namerane hodnoty tlaku sa
pohybuju v normalnych medziach. Doktorka asijskeho povodu sa velmi
pomalou anglictinou Sylwie pyta na symptomy, ta obcas na mna spytavo
zdvihne obocie a vtedy viem, ze to musim nejak prechrustat do polstiny.
Az na maly zadrhel, kedy som sa trosku zasekol pri prekladani zenskej
periody (vsetky mozne slovensko-ceske synonyma nezabrali), som nemal
problem. Liecitelka premeria jej normalny tlak a vravi, ze to skor
vyzera na syndrom chronickej unavy (CFS -- Chronic Fatigue Syndrome). Navrhuje liebu herbalnymi cajmi
(zmesou), naklady 35 L/tyzden. Mno, investicia na rozmyslenie, s
letakom v ruke dakujeme a odchadzame.
Vecer naozaj pan velezvany prichadza. Poznavame i jeho syna.
Skontroluju byt, opisu spotrebu energie. Na formular zmluvy o ubytovani
v tomto sobotnom zhone Nick zabuda, no uz si nejak poradime. Good luck,
bye!
Darceky sa mi rozrastli o 2 plne batozky. Pavlina, z prace, mi slubila,
ze mi ich mozu vziat autom do CR. Dnes musim este zorganizovat imprezu
(party) pri ohnisku. Katka ma na starost slovenske kridlo, ja si beriem
na svoje tricko ostatok. Po oboslani SMSiek a osobnom pozvani Szymona i
Silwie letim 5 minut pred zavierackou do TESCa. Nic viac nez par
chipsov, toastovy chlieb, kecup a dzus kupit nestihnem. Vpredu batoh,
vzadu batoh, v rukach 3 igelitky. Takto nasadzujem svoje rychlejsie
(ne)stihacie tempo v smere k Pavlininmu bytu. Je treba, lebo za hodinku
a pol musim byt spat. Pri kniznici mam stretnutie s kolegami, ukazem im
cestu k jazierku, kde zalozime ohnicek.
Pavlina mi pri pohlade na mna polozi otazku ci vonku prsi. No,
bohuzial, tricko i hlavu mam zmacanu znojom. Pohar vody, odbremenenie a
uz aj uhanam cestou nazad. Trosku sa ochladilo, medzicas mam velmi
slusny a tak sa este stiham doma prezliect. Do spinaveho, no sucheho.
Na vyber nemam.
O jedenastej uz nam hori ohnicek a prudi ziva vrava. Vodka, becher,
snad i nejake cervene. Pohostim seba i vospolok par opecenymi toastami
s kecupovou prilohou a s Cyprianom idem odprevadit Sylwiu, zabudla si
kluc a tak jej idem odomknut. Cyprianovi to v podnapitom stave keca asi
2x viacej nez obvykle, aspon cesta rychlo ubehne. Stretavame i Agatu s
priatelmi, maju uz dohodnutu party v pizzerii a tak nase pozvanie
slusne ignoruju.
Ked sa s Cyprianom vraciame k ohnu stretavame zbludilcov na ceste spat.
Vraj si mysleli, ze uz neprideme. Rozlucime sa teda, porozdavame
e-maily, mobily, Szymon si nas natoci na mobil.
Doma sme pred druhou, pani Maria mi do tretej neda spat a stale vravi,
co ma pan (teda ja) zrobit. Posledna noc v Braintree, nejak prestavam
citit bolest v chrbte..