Piatok

Kniznica--posta--Citizens Advice Bureau. Taky je uvod dnesneho dna. Kym
prve dve zastavky asi nemusim vysvetlovat, skusenost s tretou menovanou
stoji za to priblizit. Co teda Citizens Advice Bureau, skratene CAB je?
Jedna sa o charitativnu organizaciu, ktora zdarma rozdava rady pre
obcanov UK, imigrantov, vsetkym ludom bez rozdielu rasy, pohlavia,
vyznania atd. Vsetko v diskretnej anonymite. Otvorene maju vo vsedne
dni (okrem toho nestastneho stvrtku) medzi 10 a 13 hodinou a maju aj
svoje www stranky.
Po vstupe do dvora som bol nasmerovany pracovnickou charity do cakarne,
kde uz par ludi cakalo. Tak som si povedal fajn, asi to nebudu amateri,
ked ich navstevuju aj Anglani.
Po hodine cakania som sa dostal na rad a bol som pozvany do interview
room. Stroha studena miestnost vybavena 6 stolickami, stolom s PC. Pani
v dochodkovom veku, s ktorou som interview absolvoval, ma vyzvala aby
som sa posadil a porozpraval, co mam na srdci.
Ospravedlnil som sa za svoju cudzinecku anglictinu a vysvetlil jej, o
co chodi. I ona uznala, ze sa s najvacsou pravdepodobnostou jedna o
porusenie zakona v zmysle ilegalnej zrazky zo mzdy. Nelenila a uz aj
vytocila cislo na HR (Human Resources -- personalne oddelenie)
McDonald's Ltd.
Pretlmocila im moj problem a dala im moje mobilne cislo, na ktore mi
maju zavolat. Podakoval som, spisal protokol o tom, ze mi poskytli v
CABe informaciu a uz aj tahat na nakupy do Freeportu. Dnesaj so
Silviou, pomohla mi s vyberom darceka a ja som jej dal tiez par tipov.
Asi za hodinku som sa telefonicky s ludmi z McDonald's spojil a slecna
mi vysvetlila, ze bohuzial pobocka v Braintree je franchisingova a nie
je priamo riadena spolocnostou a tak do toho moc Cherry kecat nemozu.
Vraj ale urcite paky existuju, mam teda vsetko spisat do listu pre
Cherry a kopiu poslat aj spolocnosti.
Nemusite dlho hadat, ihned po prichode do prace som Cherry zavolal. Co
si mysliet o manazerke, ktora vyslovi hlasku "no, ale tych 50 libier by
ste zaplatili tak ci onak a ja som pre Vas tolko vybavila.. myslite si,
ze ma to nic nestalo.."? Asi som sa jej mozno mohol hned spytat, preco
si nestrhla viac, cas manazera je predsa velmi drahy. Tak ci onak,
zajtra o jedenastej mame randevouz, dnes sa vratit z jej druheho McKaca
vo Withame nestihne.
Josh seka po vyse poldruha roku s pracou. Konecne teda mam moznost
vidiet v priamom prenose, co ma -- ako kazdeho, kto sa rozhodne
pracovny kolektiv -- opustit, caka. Josh je hodne slachotivy, ale ak sa
vas snazi odvliect 5 chlapov, tak ani toto prilis nepomoze. Nepomaham
im, siel by som sam proti sebe, miesto toho skor studujem stycne miesta
tam, kde Josha drzia. Lakte, clenky, zapastie, pas.. Hm.. No, uz bych
nieco mal.
Po prestavke zazriem mrknutim oka Davida ako lezie na strechu. Nedava
to prilis zmysel, pretoze klimatizacia funguje ako hodinky. Cas plynie
a ja sa vramci vecerneho upratovania dostavam na zadny dvor. Len tak
samovolne mi zrak sklzne na hadicu. Hm. Preco vedie na strechu?
Poodstupim a odrazu zazriem vytrcat vedro s vodou. Got ya!
Dostat sa z kontajneru na strechu je otazkou niekolkych sekund. Ako sa
tak divam, caka ma tu 5 kyblov so studenou vodou ci ladom. Sabotaz,
teda ich rozliatie mi zabralo len chvilku, rychlo zoskakujem a dalej
predstieram pracu.
Asi hodinku pred padla, ked sa pracovne tempo uz znatelne zvolnovalo,
prisiel ku mne Nathan -- "Legend", ako seba i ostatnych tento baculaty
bavic nazyva -- oslovil ma bro (bracho) a upozornil ma, ze ak nechcem
byt naskrz mokry mam si 5 minut pred jednou obliect jednu z oranzovych
pracovnych vetroviek. Dokonca mi vyzradil i tajny ukryt s vedrami.
Netusil, ze v tej dobe uz boli prazdne. Podakoval som a vratil som sa
spat k hamburgerom premyslajuc, ci nepojde David este raz pre istotu
skontrolovat stav strechy.
Polhodinka do konca, idem po regular meat do chladnicky. Ako tak
prechadzam okolo vnutorneho rebrika veduceho na strechu, nieco mi
brnkne do nosa a zavetrim, ze ho niekto pred chvilkou pouzil. Vybehnem
na dvor a naozaj, David uz hodnu chvilku znovuplni nadoby. Stihol ma
uzriet, no nestihol zamierit a minul. Kym som sa dostal na strechu
zvnutra, David zo strechy zoskocil a s pripravenou hadicou cakal. Ak
vam nie je jasne, kto vo vodnej prestrelke utrzi vacsiu porazku, ci
ten, kto je na streche a ma k dispozicii 5 vedier alebo ten, co ma k
dispozicii hadicu tak vam poradim: rozhoduje tu najma minimalne
trojnasobne vacsi dostrel. David ma teda pekne vysprchuje, aspon nejaky
adrenalin. Po streche McDonaldu predsa clovek nebeha kazdy den. Ked sa
po rebriku opat vraciam mokry ku grilu nikto nechape, co sa deje. David
kazdeho uistuje, ze toto je len zaciatok, niekde v zakutiach dvora na
mna uz cakal kecupovy "gel na vlasy". Vodny duel este chvilku pokracuje
vonku, tentokrat to schytala polovicka Davidovej kosele. Aspon daka
satisfakcia.
Ako tak pozorujem cas, presuvaju sa moji o chvilku uz byvali kolegovia
k unikovym trasam a zastavaju ich. Tak vytahujem svoje eso. Ono totiz
presunut metrak zivej vahy nie je uplne jednoduche, no a ak sa vam este
k tomu klzu ruky tak to je uz uplne o nicom. Ku slovu sa teda dostava
sendvicova omacka, Big Mac sauce, ktoru som povodne planoval pouzit, uz
v ruke zviera sklabiaci sa Dave. K prekvapeniu kolegov -- supikov si
vyhrnam rukavy i nohavice a natieram si mazlavou mastou obnazene
miesta. Na ruky dvoje rukavice, aby sa mi nesmikalo ked sa budem
pridrziavat stolov ci pracovnych stanic. Pomaly si beriem batoh a
skusam preklznut cez Johna. Nejak to nevyslo a uz citim ako sa ma
zmocnuje desatoro ruk. Akoby som sa vracal z TESCa s meegavelkym
nakupom. Ale musim uznat, ze taktizovanie zabralo. Vlhka pokozka s
omackou vytvorili klzky film, ktora im pevnejsie uchopenie mojich udov
prakticky znemoznovalo. Cela akcia trva asi desat, patnast sekund,
potom sa mi o niecie koleno zachytia okuliare a pomaly sa zvezu na zem.
Zahlasim, nech si daju na chvilu break a boj je znenazdajky uzavrety. Ziskavam
uznanie, necakali tak tuhy odpor. David trva na svojom vitazstve.
Vsetci vysmiati mi podavaju ruky a lucim sa, na cestu posledny dvojity
cheese a pre istotu rychlo mizim. Oproti Joshovi som fakt celkom dobre
obisiel.
Popisat slovami ten pocit stastia po poslednej sichte v Mekaci je nemozne..