Friday, August 12, 2005

Pasqueline

V kniznici je spadnuty net. Nikto sa nemoze prihlasit, kazdy len nervozne cuci na chybovu stranku Internet Explorera, obcas zazrie na pracovnicky kniznice, ktore za to samozrejme nemozu. Pisanie blogu teda odkladam. V kniznici stretavam Pasqueline. Pri pocuvani jej francuzskej anglictiny v duchu spominam na usmevne chvile pri prvom pobyte v USA. Obcas k nam do motela totiz zavitali hostia z Kanady a to ich "Du ju chef eni chumz evejlebl pliz" sa len tak nezabuda


Napoludnie sa stretavam s Liborom u Simona. Pivo z plechovky, caj, TESCO lemonade, slane krekre, cokoladove kekse. Take jest pohostenie. Aby rec nestala, Simon vytahuje kustky (kocky) a uz veselo vrucame (obcas zrenki), vpisujeme krehy, ci zalicujeme. Zo styroch hier ziskavam 3x prve miesto, jedenkrat druhe. Libor si ma dobera nestastim v laske. No, mozno na tom nieco bude.


Katka sa v pracovnej dobe nudi a tak uci Pasquelinu cestinu -- slovicka, bez ktorych sa nezaobide. A tak ma Pasquelina odtrhne od umyvania riadu tym, ze na mna zakrici, roztvori novinovu dvojstranku s obrazkom istej slecny a zahlasi "Big kozy!". Rychlo sa uci. A s jej prizvukom to nie je az take zle, lebo na rozdiel od anglictiny, cestina nema to trapne the ("z").


Pri umyvani riadu si, ako vzdy zavijam slovenske a ceske ludove i popularne piesne (asi preto ma uz tak casto umyvat neposielaju), konecne sa pridava i Libor s Dusanom a tak je dobra prca. Pasquelina mi slubi, ze ma nauci slova Marseillese, ak ju naucim nejaku cesku/slovensku piesen. Za tyzden sa vracia do Francuzska, takze skor slova do vetra..


Pred zavierackou nas pride pozriet John -- nie zrovna v najtriezvejsom stave. Ale komunikovat moze. A vdaka nerozpamatatelnemu mnoztvu Guinessov hovori John pomalsie a tak je mu lepsie rozumiet.


Bol na psich zavodoch a, ako obvykle, prehral. Jeho pes dokonca dobehol posledny. Chvilku sa s nim v satni hadame, ze pitie caju s mliekom nie je normalne, rovnako ako jazdenie po lavej casti vozovky. John diskusiu uzaviera vyrokom zavajucim casmi kolonializmu: Sme Anglicania a tak si mozeme robit co chceme a na zdoraznenie si vyklada nohy na stol.


Cestou domov ho kusok sprevadzame, za necele 4 hodiny nastupuje do prace. Vraj stihne vytriezvet. Spolocnost nam robi i Pasquelina, ktora pozvala na noc Katu k sebe. A tak vedieme zaujimavu cesko-anglicko-francuzsku disputaciu o hviezdach, jazyku a anglickom prizvuku. A aby ste si nemysleli, H pri maximalnom sustredeni Francuzi vyslovit dokazu. Slovicko hrb to uz je ale iny pribeh

0 Comments:

Post a Comment

<< Home