Praca

Vstat o desiatej, 2 hodiny pred zaciatkom sichty neni nic moc. Clovek sa stihne akurat naranajkovat a hned aby masiroval. Na druhu stranu, celkom rad by som sa vylezal. Povodne devathodinovu sichtu si vdaka anarchii, ktora v praci pod Seanovom vedenim vladne, o hodinku predlzim.

Zacina ma skrabat v krku, no povazujem to za dobre znamenie, lebo takto mi vzdy nadcha konci. Do hamburgerov zatial nekycham, tak dufam, ze ma nikto neposle domov.

Dnes sme po dlhom vahani konecne oznamili zamestnavatelovi, kedy koncime. Oznamenie bolo prijate s prislovecnym anglickym stoicizmom. Aspon tak.

Kazdy sa niekde zasiva, v kuchyni robime k veceru uz len ja, Libor a Dusan. O deviatej sa so zakaznikmi roztrhne vrece a uz to nevydrzime a musime povolat posily.